OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

Úvodná stránka

    „JA - MAREK“ 

         Volám sa Marek Jaroš a vo februári som mal 7 rokov.

       Som vytúžené a dlho očakávané dieťa svojich milujúcich rodičov.  Mám však jeden problém
                                          – zatiaľ nemôžem sám chodiť.
 
Narodil som sa predčasne s dg. DMO – detská mozgová obrna, a v mojom prípade to znamená, že všetko mi funguje tak ako má, okrem mojich neposlušných nožičiek.
 
Našťastie už 3 roky môžem chodiť do škôlky so zdravými deťmi, kde ma moji kamaráti a milé pani učiteľky tak dobre prijali medzi seba, že pri nich takmer zabudnem, že som „ iný“ .
                                                                 Ale predsa... Oni behajú, a ja nie...
   Od narodenia poctivo 4 krát denne s rodičmi cvičím a spolu pracujeme na tom, aby som už do školy mohol ísť “po vlastných“.
Každé 3 mesiace chodím s mamkou na rehabilitačné pobyty, kde je cvičenie ešte intenzívnejšie a zakaždým vidieť určitý pokrok.
Ponúkajú sa nám však aj iné, efektívnejšie možnosti, ktoré si žiaľ z finančných dôvodov nemôžeme dovoliť.
Aj napriek tomu moji rodičia išli do rizika a pred rokom som v Čechách podstúpil operáciu chrbtice, ktorá sa volá SDR – selektívna dorzálna rizotomia. Pri nej mi prerušili určité nervové spojenia, ktoré prenášali „ zlý signál „ z mozgu do mojich nôh.
Už teraz, po operácií cítim, že mám nohy iné – voľnejšie a dokážem s nimi robiť veci, ktoré som predtým nevedel. No teraz ma čaká tvrdá práca- CVIČIŤ, CVIČIŤ, CVIČIŤ !!!, aby som sa naučil zapájať svaly, ktoré som doteraz nepoužíval.
Jednou z vhodných možností je aj cvičenie v rehabilitačnom centre ADELI /Piešťany/ , kde dosahujú veľmi dobré výsledky práve u detí s mojou diagnózou.
Mesačný pobyt však stojí 3000 EUR.
Keďže moji rodičia hradili celú operáciu v Čechách sami ( 100 000 sk ), vyčerpali tým všetky svoje finančné rezervy aj rezervy našich príbuzných.
Preto sa obraciam na všetkých dobrých ľudí, ktorí by mi chceli a mohli pomôcť splniť môj sen
– ÍSŤ DO ŠKOLY PO VLASTNÝCH...
 
* OPRAVA: Už mám 13 rokov a chodím ! Síce o barličkách, ale chodím !!!
   Verím, že raz ich zahodím. 
  / Preto cvičiť a rehabilitovať musím stále. /  
 
  Ď A K U J E M